V dnešnej dobe je aktuálna znalosť aspoň 2 cudzích jazykov – je to štandardizovaná podmienka na prijatie do väčšiny pracovných miest, nehovoriac o stále sa rozširujúcej globalizácii. Ako teda prebieha čo najefektívnejšia výučba konkrétnych rečí? Nuž, na mieste je hneď niekoľko možností – najbežnejšou formou je zoznámenie sa s iným jazykom už v ranom detstve, spravidla v škôlke alebo základnej škole. Niektoré deti (hlavne tie s rodičmi rozličných národností) vedia lepšie spíkovať alebo gavariť ešte predtým, ako ledva zvládnu päť slov rýdzou slovenčinou. Čo sa týka učenia v školách či škôlkach, častokrát je väčší záujem o sto rokov starý fľak na stene než o nerozoznateľné chrchlanie a predivné zvuky vychádzajúce zo starého rádia, tak obľúbeného snáď každým učiteľom ktoréhokoľvek cudzieho jazyka. Vo vyšších ročníkoch sú náplňou vyučovania aj dialógy so spolužiakmi, špeciálne hodiny na konverzácie alebo rôzne výmenné programy.
Ale keď vás dajú do skupiny so spolužiakom, ktorý vie povedať ešte menej slabičné „béééé“ než vy, nuž, aká je to výhra? V čase určenom na rozprávanie sa všetci navzájom mĺkvo premeriavate a čakáte, kto sa ozve prvý (a dám vám nápovede: učiteľ – teda jediný človek, ktorý ako-tak ovláda pár slušných fráz, to ani náhodou nebude). Pri výmenných programoch je tu isté riziko, že vás pošlú do takej časti krajiny, kde sa väčšinou rozpráva dialektom; takže jedinou možnosťou ostáva učiť sa všetko prakticky odznova, len aby sa to v mozgu pomiešalo na ešte nezrozumiteľnejšiu hatlaninu daného jazyka a vzniklo úplne nové nárečie. Ale aspoň máte výhodu – ste jediný človek na svete, ktorý ho dokáže ovládať! Čas na zápis do Guinessovej knihy rekordov. Ešte nám ostávajú staré známe (alebo skôr nové nepoznané) variácie rôznych aplikácií, ktoré vás vraj spoľahlivo naučia novú reč – niektoré dokonca už za dva mesiace!
(Vraj. O istote by sa však dalo polemizovať.) Vezmite si napríklad asi takú najznámejšiu pre tento účel – Duolingo, ktorej symbolom je malá, zelená a hlavne (pre väčšinu) strach naháňajúca sovička, o ktorej vzniklo nespočetne veľa vtipných mémov. Môže za to znenie notifikácií, ktoré užívateľom posiela – to aby im pripomenula, že ak sa nebudú dnes učiť španielčinu/francúzštinu/nemčinu/ruštinu, tak „viete, čo sa teraz stane!“. Tento trošku paniku vyvolávajúci odkaz ju preslávil viac ako jej samotná efektivita. Na druhej strane, je to ozaj vynikajúca pomôcka – sama som sa o tom na vlastnej koži presvedčila, pretože som takýchto vecí vyskúšala viac a táto mi sadla úplne vynikajúco. Po zhrnutí všetkých bežných spôsobov a metód učenia usudzujem, že najdôležitejšie sú 3 faktory – gramatika, konverzácia a čítanie kníh. Presne tak – čítanie kníh, pretože ním sa vám automaticky usádza do pamäte pravopis a mnohé ďalšie užitočné frázy. Takže, milí priatelia, zožeňte si nejakú zahraničnú knihu alebo aplikáciu – aspoň sa budete mať čím pochváliť, keď sa najbližšie opäť stretnete so známymi.
